Hodiny na radničnej veži sú opravené

zobrazené 987x
Hodiny na radničnej veži sú opravené

Ciferníky hodín na radničnej veži prešli pamiatkovou obnovou. Práce v podobe zamerania a obnovy grafickej výzdoby, odstránenia poškodeného náteru a obnovenia pôvodného náteru ciferníkov a ručičiek hodín sa realizovali približne 4 týždne. Aktuálne už sú hodiny opäť nielen v plnej farbe, ale zároveň sú natreté ochranným fixačným UV lakom, ktorý bude udržiavať životnosť farby.

 

Práce sa začali začiatkom mája a spočívali v zameraní a obnove grafickej výzdoby, odstránení poškodeného náteru, dorovnaní nerovností plochy vytmelením a znovu nanesení jednotlivých vrstiev náteru barokového ciferníka a ručičiek hodín. Výmaľba číslic a ornamentov ciferníkov a umelecko-remeselná obnova ručičiek strojových hodín sa realizovali so zachovaním pôvodnej farebnosti. Zároveň bolo nad otvory osadené medené oplechovanie, ktoré má v prípade dažďa zabrániť zatekaniu vody do vrstiev fasády. Na záver bol použitý ochranný náter proti UV žiareniu, ktorý zabráni oslabeniu farebnosti pôsobením svetelných lúčov. 

 

Hlavné mesto malo už v 15. storočí svoje verejné hodiny na radničnej veži. Najstaršia písomná správa pochádza z roku 1440, spomína sa v nej zámočník Hans, ktorý sa o hodiny staral a udržiaval ich v chode. V roku 1444 na vežu osadili nové hodiny, ktoré mali aj bicie zariadenie. V roku 1451 pribudol prístroj ukazujúci dni a mesiace a z roku 1466 pochádza prístroj ukazujúci fázy Mesiaca. Otáčajúci sa glóbus s mesačnými fázami, napojený na vežový hodinový stroj, v roku 1588 na modro pomaľoval a pozlátil maliar Hans Finken. „Mechanické hodiny na radničnej veži boli pomerne nepresné. Preto sa denne nastavovali podľa slnečných hodín s maľovanou freskovou výzdobou, ktoré sa nachádzali na troch stranách veže. Tento zvyk naprávania mechanických hodín sa udržal ešte aj v 18. storočí. Slnečné hodiny na veži existovali až do začiatku 19. storočia a až následne v roku 1847 mestská rada vo Viedni zakúpila nový vežový hodinový stroj,“ povedal riaditeľ Mestského múzea Bratislavy Peter Hyross.

 

 

 

 

Zdroj: www.bratsilava.sk